THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
CATARACT sa so svojím albumom „With Triumph Comes Loss“ postarali o celkom slušný poprask medzi priaznivcami harcoreovej muziky obohatenej o tvrdé metalické postupy. Metalcore v ich podaní je jednoducho neodolateľný a dokazuje, že aj v Európe máme kapely, ktoré dokážu smelo konkurovať americkej nadvláde, reprezentovanej najmä slovutnými HATEBREED.
Bubeník Patrick „Ricky“ Dürst si našiel čas, aby svoju kapelu predstavil bližšie aj českým a slovenským fanúšikom.
Patrick, v súčasnosti patríte k najvychytenejším a najzaujímavejším metalcoreovým kapelám v Európe. Veľký podiel na tom mal určite váš úspech v nemeckom magazíne Rock Hard. Aké boli reakcie ostatných žurnalistov? Ako sa váš nový album páči fanúšikom?
Vďaka za pochvalu! Prijatie našej novinky by sa bez preháňania dalo označiť za skvelé. V tejto chvíli máme za sebou tú najpodstatnejšiu časť propagácie. Nejaké tie recenzie ešte prichádzajú, ale podstatná väčšina je už zverejnená. Až na naozaj zriedkavé výnimky sme boli hodnotení veľmi dobre.
Je to príjemný pocit, byť podporovaný zo všetkých strán – naše vydavateľstvo, magazíny, webziny a samozrejme fanúšikovia. Máme neuveriteľne veľa ponúk na koncerty, viac, ako je v roku víkendov. Ešte dobre, že máme stále pred sebou turné. To bude super!
V čom je váš nový album „With Triumph Comes Loss“ zaujímavejší a lepší v porovnaní s predchádzajúcimi doskami „Golem“ a „The Great Days Of Vengeance“?
Povedal by som, že „Triumph“ predstavuje prierez celou našou doterajšou tvorbou, je akousi esenciou toho najlepšieho z predchádzajúcich diel. Na tomto albume sme okrem toho našli cestu, ktoru sa chceme uberať v budúcnosti.
„Golem“ bola naša dlhohrajúca prvotina, ktorá sa postarala o zviditeľnenie mena CATARACT. „Great Days“ bola oproti tomu viac experimentálne zameranou platňou, skúšali sme, kam až môžeme zájsť s rôznymi vplyvmi, zvláštnou atmosférou a podobne.
„Triumph“ je akoby vytesaný z jedného kusu kameňa. Hoci sa v jednotlivých skladbách dajú nájsť rôzne žánrové príchute, všetky sú rovnako ostré a neškodia výslednej celistvosti albumu.
Názov pre váš prvý album pochádza z legiend starého mesta Prahy, však? Čím Golem tak zaujal CATARACT?
Máš pravdu, „Golem“ je presne z tohto zdroja. Fascinoval nás ten hlinený obor, ktorý ničil mesto...teda, nie že by sme mali niečo proti Prahe. (smiech) Už sa nemôžeme dočkať, kedy sa tam zase vrátime. Ten názov sa nám zapáčil, pretože to isté, čo Golem, chceme robiť aj my s kapelou – zbaviť sa prekážok a ničiť!
Zaujímajú ma korene vašej kapely. Máte pocit, že ste súčasťou nejakého hnutia či scény? Povedal by som, že vo vašej hudbe sa dajú vystopovať odkazy veľkého množstva skvelých kapiel – BIOHAZARD, EARTH CRISIS, MADBALL, AGNOSTIC FRONT, SLAYER, GURD…
Pramene našej inšpirácie sa dajú nájsť rovnako na metalovej, ako aj hardcoreovej scéne. Aj keď sme v podstate vyrastali skôr v rámci HC komunity, vždy bolo v našej muzike veľa metalu. Keď sme v roku 1998 začínali, chceli sme robiť metalovú a rýchlu hardcoreovú hudbu, pretože všetky vtedajšie kapely hrali buď v strednom tempe, alebo sa viac-menej orientovali na starú školu HC.
Mám pocit, že do určitej miery ste ovplyvnení aj výbornou anglickou bandou STAMPIN´ GROUND. Viem, že ste spolu boli aj na turné. Dá sa v tomto prípade hovoriť o priateľstve popredných európskych metalcore kapiel?
Turné so STAMPIN´ GROUND bolo naozaj perfektné. Ich prístup k nám bol absolútne bezchybný. Každý večer sme mali zvukovku, postarali sa dokonca o to, aby sme mali dosť prachov na benzín do našej dodávky. Dúfam, že sa nám opäť čoskoro podarí zahrať si s nimi. Ďalšia šnúra so STAMPIN´ GROUND by veru potešila, zvlášť v Anglicku!
Chlapci zo STAMPIN´ GROUND majú vskutku zaujímavé tipy pre kapely, ktoré idú na turné. „Nikdy, naozaj nikdy nechoď na pódium v mokrých ponožkách, zničíš si nohy a budeš mať hnusné otlaky“. Alebo „Keď sa umývaš, môžeš ignorovať celé telo okrem tváre, vtáka a gulí“. Aké tipy by pridali CATARACT?
(smiech) To sú naozaj celí STAMPIN´ GROUND! Naše odporúčania by možno skôr smerovali k starostlivosti o vozidlo, s ktorým si na turné a tiež k tomu, ako zaobchádzať, lepšie povedané nezaobchádzať, s nástrojmi mimo pódia. Keby sme o tom napísali knihu, bol by to bestseller! Mali by sme tiež zopár dobrých tipov, ako prežiť na cestách, napríklad „Netankuj do svojho auta nesprávny benzín“. (smiech)
Zahrajme sa teraz takú malú psychologickú hru. Čo ti ako prvé napadne, keď počuješ tieto slová...
HATEBREED
Nech strieka krv!
TRIUMPH
Pocit zaslúženého úspechu, ktorý si však nemôže vychutnať každý.
STRAIGHT EDGE
Cesta, ktorú som si vybral sám. Dobrá alternatíva, keď nechceš mať nič spoločné s drogami.
CELTIC FROST
Jedna z najvplyvnejších kapiel na svete, bez debaty!
LOSS
Každý si tým prejde, niekto viac, niekto menej. Bez prehier by sme nevedeli o našich možnostiach, o limitoch našich schopností a vedomostí.
Každý hudobný štýl má svoje najdôležitejšie dielo, svoju bibliu. Pre metalcore je to podľa všetkého ”Reign In Blood” od SLAYER. Aký máš na to názor? Myslím, že klasický riff zo skladby “Raining Blood” ste vystrihli aj vy na novom albume v songu “As We Speak”.
Ťažko povedať, ktorý album je bibliou pre metalcore. “Reign In Blood” je niečím takým pre takmer všetky formy extrémnej metalovej hudby. Keď túto dosku nemáš vo svojej zbierke, nemôžeš sa snáď ani považovať za metalistu. Je to proste povinné počúvanie.
Podľa môjho názoru patria k dielam definujúcim metalcore predovšetkým albumy od EARTH CRISIS, najmä “Day Of Suffering”, potom určite hocičo od UNBROKEN, aj keď u nich je úplne zrejmé, odkiaľ čerpali inšpiráciu.
Mimochodom, skoro každý, kto sa snaží dopátrať k míľnikom, ktoré tvorili metalcore, ide až do 80-tych rokov. Do riti, veď vtedy ešte nikto o tomto štýle nehovoril!
Ten riff v “As We Speak” radšej ani nebudem komentovať. (smiech)
Odkiaľ pochádza ten zaujímavý hlas, ktorý je nasamplovaný do poslednej skladby “With Triumph Comes Loss”?
To je ďalšia téma, ku ktorej sa nechcem vyjadrovať. V tomto prípade išlo naozaj o čistú náhodu počas nahrávania. Ak ťa to naozaj zaujíma, musíš zájsť do štúdií Antfarm a pozrieť si všetky tie videá, ktoré tam majú. (smiech)
Aby som ti však aspoň trochu pomohol, ten hlas je z veľmi starého seriálu a patrí chlapíkovi, ktorý sa za ten čas dosť výrazne zmenil.
Kto vám robil obal? Vyzerá ako nejaký od priemernej deathmetalovej kapely a nie od európskej metalcoreovej špičky.
Čo!? Toto nažalujem Fransovi, chlapíkovi, ktorý má náš obal na svedomí. Nájde si ťa a tvoje vnútornosti použije pre náš ďalší album! (smiech)
Podľa nás ten obal výborne vystihuje názov našej novinky. Chceli sme mať niečo decentnejšieho, nie nejakú ďalšiu verziu lebky s krídlami. Mal by si si pozrieť celý booklet, možno by si zmenil názor.
O čom sú texty v tomto booklete? Zachytil som zopár myšlienok, ktoré majú blízko k sociálnej problematike. Ako to vyzerá s ďalšími témami z „With Triumph Comes Loss“?
Ku každej skladbe sme pridali stručné vysvetlenie jej obsahu. Ak si ich všetky prečítaš, zistíš, že v prípade tohto albumu nejde o jednu konkrétnu tému, ktorá by ich zjednocovala. Niektoré songy sa zaoberajú ekologickými či politickými problémami, iné zase vychádzajú z prostredia našej kapely, zo scény či ľudí, ktorí nás obklopujú.
O čom je teda konkrétne moja obľúbená „Vanished In The Dark“?
Ide v nej o vopred presne nalinkovaný spôsob života. Myslíme si, že sme slobodní, že máme možnosť robiť vlastné rozhodnutia, vybrať si svoju vlastnú cestu. Je to však naozaj tak? Všetko je v podstate vopred dané. Škola, práca, rodina... a potom už len smrť. Sme slobodní, ale iba pre pohyb uprostred pevných hraníc.
Aké sú v tejto neveselej súvislosti vaše plány do budúcnosti?
Práve teraz pripravujeme spolu s MAROON európske turné „Triumph Of Hate“. Na konci decembra si dáme malú prestávku a hneď potom sa budeme chystať na šnúru No Mercy Festivals, ktorá sa začína v marci. V najbližšej dobe to teda vyzerá na poriadne množstvo koncertov. Hneď po turné No Mercy sa nám dúfam podarí zopár koncertov v Amerike, prípadne ďalšie turné po Anglicku. Kto vie? Sme pripravení na všetko.
Tento rozhovor je pre najväčší metalový webzin v Strednej Európe. Aký je tvoj vzťah k internetu a internetovým magazínom vo všeobecnosti?
Je to skvelý spôsob pre rýchle informovanie fanúšikov. Väčšina rozhovorov, ktoré sme poskytovali, bola práve pre internetové ziny. Ľahko sa aktualizujú a celá ich prevádzka je oveľa jednoduchšia v porovnaní s tlačenou verziou. Viem, o čom hovorím, pár zinov som v minulosti robil. (smiech) Každopádne, tlačové magazíny majú stále svoje zvláštne čaro, pre ktoré si ich veľmi rád kupujem.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.